Tak ako vy, i ja som prišiel na toto námestie podporit arcibiskupa Roberta Bezáka.

Keď som sa pred pár dňami podpísal pod petíciu na jeho podporu, dostal som niekoľko nahnevaných telefonátov: „Vy ste Daniel Pastirčák?“ Pýtal sa ma nahnevaný hlas v telefóne. „Áno“: priznal som sa. „Prečo strkáte nos do katolíckej cirkvi?“ S touto otázkou v hlave som prišiel i na toto stretnutie: „Prečo strkám nos do katolickej cirkvi?“ Možno sa niekto ironicky uškrnie: Je  protestant, tak protestuje. Protestuje z princípu.

Nuž poviem to na rovinu: Strkám nos do katolíckej cirkvi, preto, že mi na nej záleží, preto, že si ju vážim: A najviac si na nej vážim práve tú jej katolíckosť. Katolický znamená univerzálny. A Evanjelium musí byť katolícke – univerzálne, lebo inak by už nebolo evanjeliom. Evanjelium je pre všetkých - týka sa každého: No cirkev je katolícka - univerzálna - iba ak je kultúrne otvorená,  nemôže byť uzavretou náboženskou sektou. Cirkev je katolícka, iba keď je trasparentná, a neskrýva pravý zmysel svojich rozhodnutí, pred očami veriacich, i pred očami verejnosti. Katolícka cirkev by mala byť cirkvou otvorených brán, a nie temných hrubých múrov.

To však platí nie len pre tento prípad, a platí to nie len pre katolícku cirkev. Nie len katolícka cirkev, každá skutočná cirkev musí byť univerzálna. Túto univerzalitu však cirkev ako inštitúcia spravidla zrádza. Deje sa to bez ohľadu na to, či je tá cirkev katolícka, lutheránska, kalvínska či bratská. Stále je tu ten istý koflikt. Konflikt medzi autentickou individualitou, a medzi mechanizmami inštitúcie. Medzi tými, čo stavajú mosty, a tými, ktorí uzkostlivo strážia hranice.

Tento rozpor nájdeme predsa v samotnom srdci evanjelia. Veď to bola práve najvyššie náboženská rada, kto Krista odsúdil a vydal ho na popravu. Ukrižovali ho z náboženských dôvodov: v očiach cirkevnej rady bol nebezpečný, lebo bol slobodný v Bohu. Podľa neho totiž nebol človek stvorený pre zákon, ale zákon bol stvorený pre človeka. Ježiš prekračoval zaužité hranice – tam kde sa zbožní izolovali, on staval mosty – priatelil sa  s colíkmi i prostitútkami, a preto inštitúcii bdejúcej nad dodržiavaním Mojžišových zákonou prekážal.

Nuž cirkev je zo svojej podstaty katolícka -  vseobecná - týka sa vsetkých i mňa. Prišiel som podporit arcibiskupa Bezáka, preto, lebo sa mi zdá, že rímska administratíva svojím rozhodnutím práve túto svoju katolicitu zradila.

Ako občan Slovenska a kresťan som roky trpel tým, že na slovenské kresťanstvo padal tieň Tisa; tieň deportácii, a protižidovských zákonov. Roky tu pôsobil iný arcibiskup. Arcibiskup, o ktorom sa hovorilo v súvislosti s zväzkami ŠTB. Arcibiskup, ktorý v Dóme svätého Martina celebroval za Dr. Tisa zádušnú omšu. Práve vďaka nemu tvár kresťanstva na Slovensku mala nehodnoverné črty. Keď pred troma rokmi na jeho miesto nastúpil arcibiskup Róbert Bezák, mnohí sme to privítali s radostnou úľavou. Bezák sa radikálne rozišiel so sentimentom viažúcim slovenských katolíkov k prvému Slovenskému štatu. Evanjelium, reprezentované v slovenskej spoločnosti, hlavne katolickou cirkvou, nadobudlo vďaka nemu hodnovernú, ľudskú tvár. Tvár arcibiskupa, ktorý neváha prísť debatovať s mladými ľuďmi do stanu na Pohodu. Tvár arcibiskupa, ktorý priamočiaro riešil všetky hospodárske obskúrnosti, čo jeho predchodca po sebe zanechal v diecéze.

Namiesto bezvýrazných náboženských fráz, hovoril o viere plnokrvnou rečou súčasného človeka, namiesto kľučkovania, konal priamočiaro a transparentne.  Keď ho po troch rokoch nečakane, a bez vysvetlenia odvolali – nie len katolíci, ale mnohí ľudia dobrej vôle to prečítali ako zlú správu: Odvolanie arcibiskupa Bezáka je zlou správou pre Slovensko. Evanjelium na Slovesku týmto odvolaním dostalo ďalšiu zdrcujúcu ranu. Je to o to smutejšie, že tá rana prišla priamo z centra cirkevnej moci.

Vraj sa tu nedaľeko skupina zbožných modlí ruženec za jednotu cirkvi. Rád sa, na záver svojho príspevku, k tej modlitbe pripojím. Rád sa pomodlím za jednotu, no nie za jednotu uniformity, za jednotu armády či sekty, pomodlím sa za slobodnú  jednotu v rozmanitosti individualít – jednotu cirkvi, ako mystického tela Kristovho – kozmického tela, kde každý jednotlivec samostatne, slobodne slúži svojím darom k všeobecnému dobru: pomodlím sa za katolicitu nášho sveta.

Moja modlitba bude iba opakať dvetisíc rokov staré Kristove slová na Olivovej hore:

„Otče neprosím len za nich, ale i za tých, ktorí skrze ich slová uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty. Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno.“ Amen.

Daniel Pastirčak je kazatelem Církve bratrské v Bratislavě. Známý publicista, literát, výtvarník.