Seznamka
P. Anton Srholec
Autor: Lubo Bechný
Milý Tonko, drahí priatelia, vzácni hostia!
Keď som sa pred týždňom, v utorok ráno, deň pred slávnosťou Zjavenia Pána, Troch kráľov, Mudrcov, prebudil, myšlienka striedala jedna druhú. Do popredia sa ale tlačila naliehavo jedna. Napíš Tonkovi Srholcovi pozdrav. Vstal som, zapol som počítač a začal som písať asi takto: Tonko, často myslím na Teba. Zajtra je Slávnosť Troch Kráľov – Mudrcov. Chcem Ti povedať, napísať, že pre mňa, v našich pomeroch a podmienkach, si Ty pre mňa Kráľ múdrosti a svetla...
Na druhý deň, na Troch Kráľov som si našiel mail – od sestričky Rity. Ján, António je v nemocnici a je veľmi slabý. Pozdrav som mu odovzdala, ďakujeme a pozdravujeme.
Deň po Troch Kráľochráno som sa dozvedel, že Tonko Srholec nás predišiel na ceste do večnosti.
Priatelia, aj keď sme o Tonkovi už dávnejšie vedeli, že je vážne chorý, správa o jeho smrti nás prekvapila, zaskočila. A k nám možno teraz prichádzajú kamarátky otázky – o čom je život, kto je človek? Čo so životom, čo so smrťou?
Aký to všetko má zmysel, význam?
Možno práve v tejto chvíli máme my, mnohí z nás odvahu vrátiť sa v ľudských dejinách, v duchu akoby na počiatok. Kedy to tu všetko začalo. Museli to byť úžasné chvíle, keď sa tu po prvý raz objavil človek, zaznel jeho plač, smiech, zazneli prvé slová. Človek, ktorý si uvedomil seba samého, ktorý rozmýšľal a pokúšal sa svoje myšlienky formulovať do slov. Muselo to byť niečo veľkolepé, keď možno po urputnom boji, zápase spoznal, že nosí v sebe väčšiu túžbu, než len biť sa o kus zeme či chleba.
Ľudskými dejinami sa tiahne dlhý chodník, na ktorom jednotlivci, ale i celé generácie prinášali svoje životy na oltár života pre ľudí, pre ich plnší, bohatší život. Na tomto chodníku, dávno, viac než pred dvomi tisícročiami sa objavil Ježiš z Nazareta s novým poznaním. Poučil tých svojich, ale aj nás, že život, ktorý dostali, žijú, je úžasný dar, ale aj úloha a výzva.
Poučil ľudí, že život nestačí mať, že životu treba slúžiť, že životu treba patriť. Že život je prejavom lásky. A lásku sme my ľudia nevymysleli. Láska je večná, Boh je Láska. On v Láske daroval ľuďom,Bohu svoj život, aj keď okolo neho bolo veľa nenávisti. Ani vo chvíľach najväčšieho utrpenia nemyslel na seba, ale, aby aj tí, ktorí mu ubližovali, nezostali v tme, ale vyšli na svetlo, našli život. Bola to najväčšia revolúcia v ľudských dejinách, revolúcia lásky. A odvtedy Ježiš zmŕtvychvstáva znovu a znovu do ľudských osudov a príbehov a pozýva nás na cestu za ním, s ním.
Tento jeho hlas, toto jeho slovo už v detstve počúval aj náš António. Najskôr akoby z povinnosti, ale potom sa tomuto hlasu, tomuto slovu otvoril slobodne a celkom vážne.
A vykročil za ním. Lenže mnohokrát k dosiahnutiu tohto cieľa vedie kľukatá, náročná, až krížová cesta.
A Tonko si jej užil vrchovato. Najskôr, keď zdanlivý úspech slávila materialistická ideológia, keď všetko duchovné muselo ustúpiť do úzadia, alebo bolo zmätené, keď predstavitelia toho duchovného, ako nebezpečné živly pre spoločnosť, trávili mnohé roky vo väzeniach.
Ale António po strastiplnej ceste k tomu, aby mohol ohlasovať Ježišovo slovo a šíriť program zakladateľa saleziánskej rehole Don Bosca, svoj cieľ dosiahol. Po krátkom pobyte a štúdiu v zahraničí ho pápež Pavol VI. v Ríme vysvätil za kňaza.
P. Ján Sucháň při kázání
Autor: Lubo Bechný
Po Pražskej jari, keď opäť začínala tvrdá normalizácia, sa vrátil späť do Českolovenska. Na otázku prečo sa vrátil, odpovedal: „Keď som sa vracal do vlasti cez zatvorené hranice, vedel som, že idem do osieho hniezda. Vďaka znalosti cudzích jazykov som mal otvorený celý svet a sem som sa vrátil len preto, že som vedel aj reč našich utláčateľov, videl som im do kariet a boli ste tu VY a bol tu národ, ktorý sa nemá opustiť. Keď som prešiel ostnaté drôty na Bergu, mal som pocit, ako keď za mnou vo väznici zapadla závora. Klietka, z ktorej sa už nedostaneš.“
„Chápem, že ma ateisti strážili a diskriminovali. Ťažšia a bolestnejšia je však skutočnosť, že cirkevné vrchnosti to nepochopili ... “. (Anton Srholec „Sviatočné pozdravy“, str. 135)
Jedným z kostolov, kde sa António mohol deliť s poznaným, prestátym, pretrpeným sa stal práve aj tento blumentálsky chrám. Keby tieto jeho múry vedeli rozprávať, zaiste by sme sa veľa dozvedeli aj z Antóniových príhovorov.
O tom, ako mu ležalo na srdci kresťanstvo a ako jeho posolstvo žiť aj v modernom svete, o slobodnom a zodpovednom človeku, o vzťahu kresťanstva k iným náboženstvám, veľa by sme sa dozvedeli o posolstve II. Vatikánskeho koncilu, o ekumenizme, vzťahu viery a vedy, o postavení laikov v cirkvi, o pozvaní žien k väčšej účasti na živote cirkvi a mnohé iné a ďalšie témy, ktoré rozvíjal, a ktoré zamestnávali ľudí, poslucháčov vtedy, ale aj dnes.
Potom znovu prišli zákazy, odobratie štátneho súhlasu.
A keď sa (po roku 89) už zdalo, že budeme žiť v slobodnej krajine, že bude aj náboženská sloboda, keď cirkev u nás mohla vyjsť zo svojich katakomb, pre Antónia už miesto v cirkvi nebolo.
Neužíval si však penzie,prišli nové výzvy. Akoby mu z budúcnosti zaznel hlas, zaznelo slovo, Ježišovo slovo, ktoré treba počúvať. "Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť. Prišiel som ako pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a zaodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma." (Mt 25, 31-43). Tonkovi sa stali programom. A všetok svoj potenciál spolu so sestrou Ritou a ostatnými spolupracovníkmi ponúkol najbiednejším medzi nami – bezdomovcom, v charitatívnom zariadení RESOTY v Podunajských Biskupiciach. Medzi tým občas niekde vypomáhal, zastupoval kolegov vo farnostiach. V médiách ale rozprávať nemohol.
Tonko to ale všetko bral s nadhľadom a s veľkorysosťou. Cez to všetko bol ale pozývaný na rôzne spoločenské podujatia, kde jeho slovo z tej udalosti robilo slávnosť.
Tonko miloval slobodu, pravdu, spravodlivosť. Veľa si pre ne v živote vytrpel a prestál. Aj to ho priviedlo, pomohlo mu k tomu, aby sme dnes mohli povedať, - ako to počúvam zo všetkých strán -, „Srholec je, bol dobrý človek“. Dodávam, Tonkovi sa život naplnil, vydaril, Tonko bol, je Boží človek. Podarilo sa mu v živote zintegrovať to, čo sa dnešnému, modernému človekovi často rozpadá.
A ja ďakujem nebu, že sme sa mnohí, niekedy možno len ako pocestní a smädní, mohli „napiť“ živej vody zo studne jeho slov.
Tonko, prosím Ťa, prepáč mi, že moje slová len málo a okrajovo naznačili, kto, kým bol, je Anton Srholec. Kdesi som v deň tvojho odchodu od nás zachytil slová – že Srholcov život a jeho príbeh je na jeden veľký bestseller. To nechám na iných. Ja Ti Tonko ďakujem za všetky tvoje slová v rozhovoroch, príhovoroch, knihách, filmoch..., lebo nimi ďalej budeš vstupovať akoby po schodoch do chrámu našich duší a možno nás skúmať, či nám nezhrublo svedomie a či sa aj my vieme zastať pravdy, spravodlivosti, slobody, ponížených, chudobných...
Prezident Andrej Kiska přichází na rozloučení s P. Antonem Srholcem
Autor: Lubo Bechný
---------
A čo teraz ďalej?
Keď sa raz Ježiš lúčil so svojimi apoštolmi, hovoril im: „Nech sa Vám srdce nevzrušuje, veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho otca je mnoho príbytkov. Idem Vám, pripraviť miesto. Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu kam idem poznáte.“
Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš, akože môžeme poznať cestu?Ježiš mu odpovedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život...“
Tonko, dovoľ mi nakoniec pár veršov od básnika, ktorého sme mali spolu radi, Milana Rúfusa:
Budeme vyvolaní po mene
a bude nás tam veľa.
Poodkladáme krídla zlomené
ku nohám Stvoriteľa.
A bude mu chcieť každý predložiť
to svoje malé sólo.
To nasnívane čo len chcelo byť,
i to čo ozaj bolo.
------------------
Stvoril som svet, vstúpi nám do reči
Boh, nie tak aby slúžil
naplňovaniu túžob človečích.
no, aby človek túžil.
Ak pridával som ohňa do rany,
nebol som vo vás krutý
Šťastie je v jeho dosahovaní,
nie v jeho dosiahnutí.
Až rozspieva sa svetu dokorán,
prihlasno vaša duša,
napomeňte ju ticho, že jej pán
aj šťastím ju len skúša.
Dar života kto z neho vezme diel,
raz mi ho musí vrátiť.
A ostane mu nie, čo nevedel,
ale čo vedel stratiť.
zlomené krídla...? práve zlomené
sú žehnávané Bohom.
budeme vyvolaní po mene
a bude nás tam mnoho.
---------
Tonko, ďakujeme Ti, za všetko!
Nezabudneme Ťa, stal si sa výzvou, prorockou výzvou, ešte dlho Ťa budeme potrebovať!
Zkrácený záznam z pohřbu P. Antona Srholce najdete na youtube.com.
Související zpráva: Zemřel kněz Anton Srholec, bojovník proti komunismu.
