Exhortace Amoris laetitia a její recepce

Teologie a duchovní texty / Jaroslav Rindoš / 22. února 2017
Exhortace Amoris laetitia a její recepce

Papež František
Autor: Flickr.com / M. Mazur / Creative commons

Apoštolská exhortácia o rodine Amoris laetitia otvorila novú etapu Cirkvi. Je ovocím dvojročného synodálneho putovania - modlitieb, reflexií a debát - a Františkovej petrovskej starostlivosti. Ako poznamenal kardinál Walter Kasper v Stimmen der Zeit, "nezmenila ani jotu súčasného cirkevného učenia a predsa zmenila všetko". Hlavný skok je podľa kardinála v tom, že cirkevné učenie je videné v širšom kontexte, čím sa prešlo "od morálky založenej na zákone" k videniu morálky sv. Tomáša Akvinského založenej na cnostiach. "Exhortácia je tak v najlepšej tradícii. To, čo sa vníma ako nové, je v skutočnosti overené staré." Tón exhortácie - vysvetľuje kardinál Kasper - je založený "na pastoračnom koncepte, pre ktorý je charakteristická skôr vystretá pomocná ruka, než karhajúci prst".

Nová kapitola v prístupe k znovu zosobášeným

Amoris laetitia otvorila novú kapitolu aj v prístupe k rozvedeným a civilne znovu zosobášeným. Táto otázka nie je stredobodom ani jedinou, ktorej sa exhortácia venuje - je témou ôsmej kapitoly. V poslednom čase pritiahla najviac pozornosť médií aj vďaka kontroverznému listu štyroch kardinálov (Brandmüller, Burke, Caffarra, Meisner) pápežovi na jeseň 2016. Kardinál Walter Kasper považuje za nešťastné, že mnohí komentátori sa nezaoberajú exhortáciou ako celkom, ale "sa zahryzli do 8. kapitoly", ba celú debatu zredukovali na otázku, či rozvedení a znovu zosobášení môžu alebo nemôžu prijať Eucharistiu. Poznamenáva, že tým sa vôbec neučinilo zadosť bohatému biblickému a pastoračnému obsahu Amoris laetitia.

V 8. kapitole exhortácie pápež nastavuje optiku vynovenú podľa evanjelia. Odmieta tú, podľa ktorej by všetci rozvedení a znova zosobášení mali byť vnímaní ako exkomunikovaní či automaticky žijúci v ťažkom hriechu. Odmieta tiež jednu všeobecnú normu, ktorá by eucharistický stôl pre rozvedených a znova zosobášených plošne blokovala. Namiesto toho velí k osobnému a pastoračnému rozlišovaniu v každej konkrétnej situácii osobitne. Veľký priestor je pri tom daný spytovaniu svedomia a dôvere v Božiu prácu v ňom. Toto rozlišovanie má byť sprevádzané pastierom a pastier sa má riadiť Kristovou logikou: logikou včleňovania a milosrdenstva.

Pápež a väčšina synodálnych otcov - nepochybne tiež tvorivo inšpirovaní spomenutou logikou - dokázali komplexnejšie ako to bolo doteraz skĺbiť bohaté spektrum cirkevného učenia. Nedávajú dôraz len na učenie o manželstve. Prístup k rozvedeným a znovu zosobášeným si vyžaduje zohľadniť i iné aspekty. Spomeňme napríklad učenie o pričítateľnosti hriechu, učenie o svedomí, učenia o milosrdenstve, o sviatostiach.

"Iregulárna situácia" a život v Božej milosti

Podľa pápeža "je úbohé" (taliansky: è meschino, španielsky: es mezquino; preklad KBS je jemnejší - je nedostatočné) "zastaviť sa len pri posudzovaní toho, či konanie nejakej osoby zodpovedá alebo nezodpovedá nejakému zákonu alebo všeobecnej norme". Toto podľa neho "nestačí na rozlíšenie a na to, aby sa zaistila plná vernosť Bohu v konkrétnej existencii človeka" (AL 304). Poukazuje na to, že Cirkev dnes "vlastní solídnu reflexiu o podmienenostiach a poľahčujúcich okolnostiach. Preto nie je viac možné hovoriť, že všetci tí, ktorí sa nachádzajú v niektorej takzvanej 'iregulárnej' situácii, žijú v stave smrteľného hriechu, zbavení posväcujúcej milosti" (AL 301). Spomenúc synodálnych otcov (Záverečná správa 2015, 51; AL 301) i Katechizmus katolíckej cirkvi (1735, 2352) pápež pripomína faktory, kvôli ktorým sa pričítateľnosť nejakého činu a zodpovednosť zaň môžu znížiť, ba aj zrušiť(302). Potom dodáva: "je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu ... možno žiť v Božej milosti ... a možno rásť v živote milosti ... prijímajúc s týmto cieľom pomoc od Cirkvi." Pápež poznamenáva, že by to mohla byť aj pomoc sviatostí a výslovne spomína spovednicu, ktorá má byť "miestom Pánovho milosrdenstva", a Eucharistiu, "ktorá nie je odmenou pre dokonalých, ale štedrým liekom a pokrmom pre slabých". (305)

František na dezinterpretovanie exhortácie odporúča Schönborna

Krátko po zverejnení exhortácie sa niektorí nedokázali zmieriť s tým, že padol monopol jedného prístupu určovaného jednou normou a to, že znovu zosobášeným sa v istých prípadoch otvára možnosť pristupovať k svätému prijímaniu. Poponáhľali sa tak s jej preinterpretovaním, že totiž nijaká revolúcia sa nekoná, že exhortácia neprináša nič nové v porovnaní s doterajším prístupom. Prináša teda dačo nové?

Odpovedal osobne pápež František počas letu z ostrova Lesbos 16. apríla 2016: „Mohol by som povedať 'áno', a bodka. Bola by to však primalá odpoveď. Všetkým odporúčam, aby si prečítali prezentáciu, ktorú predniesol kardinál Schönborn“.

Kardinál Christoph Schönborn predstavil Františkovu exhortáciu v apríli 2016 (slovenský preklad tu:http://www.teoforum.sk/?id=47&view_more=1465). Bola to oficiálna prezentácia vo Vatikáne. Schönbornov výklad pápež zaiste odporúča aj preto, že je predovšetkým výborným kľúčom pre pochopenie exhortácie ako celku. Na margo 8. kapitoly kardinál uviedol, že už pápež Benedikt XVI. upozornil na to, že nejestvujú "jednoduché recepty" a že pápež František v línii dokumentu Familiaris consortio (84) Jána Pavla II. nanovo pripomína nevyhnutnosť dobre rozlíšiť situácie. Kardinál Schönborn vyzdvihuje z Amoris laetitia vetu, ktorú František použil už vo svojej prvej exhortácii Evangelii gaudium: "Malý krôčik uprostred veľkých ľudských ohraničení môže byť Bohu milší než navonok bezchybný život toho, kto trávi svoje dni bez toho, aby čelil významným ťažkostiam", a dodáva: "v tomto texte cítiť celoživotnú skúsenosť pápeža Františka, ktorý kráčal po boku toľkých trpiacich, chudobných rodín. A pre nás je to aj povolanie ku konverzii. V zmysle tejto 'via caritatis' pápež tvrdí ... že 'v istých prípadoch' sa môže dať aj pomoc sviatostí. Za účelom dosiahnutia jasnosti v tejto veci nám nepomôže kazuistika. Pomôže 'rozlišovanie' a 'sprevádzanie'" - vysvetľuje kardinál Schönborn.

Ďalej odporúča biskupov Buenos Aires

Významný krok na odrazenie snáh dezinterpretovať exhortáciu urobil pápež František 5. septembra 2016: osobne odobril Základné kritéria pre aplikáciu ôsmej kapitoly Amoris laetitia, ktoré pre svojich kňazov pripravili biskupi jedenástich diecéz Pastoračného regiónu Buenos Aires (slovenský preklad tu: http://www.teoforum.sk/?id=47&view_more=1496). „Tento text - píše František biskupom - dokonale vyjadruje zmysel ôsmej kapitoly Amoris laetitia. Nejestvujú iné výklady“. O čom to hovoria argentínski biskupi? Nepropagujú neregulované pristupovanie k sviatostiam pre rozvedených a znovu zosobášených. V duchu exhortácie dávajú dôraz na "osobné a pastoračné" "rozlišovanie sprevádzané pastierom", ktoré "stimuluje k osobnému stretnutiu s Ježišom Kristom" a ktoré má byť "precvičovaním 'via caritatis' (cesty lásky), teda "Ježišovej cesty: cesty milosrdenstva a včleňovania". Podľa argentínskych biskupov sa niekedy "môže navrhnúť žiť v zdržanlivosti". Hneď však dodávajú: "Amoris laetitia neignoruje ťažkosti tejto eventuality a necháva otvorenú možnosť pristupovania k sviatosti zmierenia, keď sa zlyháva v tomto zámere". Biskupi hovoria, že aj v ťažších a zložitejších prípadoch Amoris laetitia necháva dvierka pootvorené: "Ak sa dospeje k poznaniu, že v danom prípade jestvujú osobné ohraničenia, ktoré oslabujú zodpovednosť a vinu, zvlášť ak sa osoba domnieva, že by sa dopustila ďalšej chyby škodiac deťom nového zväzku, Amoris laetitia otvára možnosť pristupovania k sviatostiam zmierenia a eucharistie."

Vďaka odobreniu Pápežom Františkom sa význam dokumentu biskupov Buenos Aires a okolia zmenil z "regionálneho na planetárny" - poznamenáva agentúra SIR. Svätý Otec pri ocenení tohto príspevku cíti potrebu pripomenúť, že Amoris laetitia je „ovocím práce a modlitby celej Cirkvi so sprostredkovaním dvoch synod a Pápeža“.

Kardinálska štvorka by rada prehodnotiť synodu a opraviť pápeža

Mediálnu vlnu vyvolal už spomenutý list štyroch kardinálov na jeseň 2016. Presnejšie, dubia, pochybnosti. Od pápeža žiadajú, aby im odpovedal na päť otázok. Už zodpovedaných synodou a ním. Jeden zo štvorice, kardinál Raymond Leo Burke - ktorý ako prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry v pamätnom lete 2012 navštívil Slovensko a necítil sa kompetentný vyjadrovať ku kauze odvolania arcibiskupa Bezáka - vyhlásil, že ak František neodpovie, sú pripravení pre "formálny akt" s cieľom opraviť Petrovho nástupcu.

Cirkev celá už cestu jasne vyznačila

Podľa denníka Talianskej biskupskej konferencie Avvenire z 2. decembra 2016 - a František ako biskup Ríma je jej členom - netreba čakať, že pápež odpovie. Ide o vec, ktorá už "v posledných troch rokoch bola konfrontovaná dvoma synodami biskupov, dvoma univerzálnymi konzultáciami, a posynodálnou exhortáciou: celá Cirkev konfrontovala a diskutovala aj tému pripustenia k sviatostiam rozvedených a znovu zosobášených". Avvenire poukazuje na to, že okrem Amoris laetitia a pápežom odobreného dokumentu biskupov regiónu Buenos Aires sú odpoveďou na otázky kardinálov aj synodálne Správy z menších krúžkov, ktoré prezrádzajú, že 9 z 13-tich odobrilo cestu integrovania pre rozvedených a znovu zosobášených a tiež Záverečná správa zo synody 2015, ktorá ukazuje, že všetky body týkajúce sa integrovania rozvedených a znovu zosobášených (84, 85, 86) získali minimálne dvojtretinovú väčšinu. "Cirkev celá - poznamenáva Avvenire -, spoločným synodálnym dychom, už jasne vyznačila cestu, ktorou ísť. A ani štyria kardináli, ktorí sú osoby vysokej inteligencie a kultúry, nemôžu nechápať."

Za pápežom aj cit viery drvivej väčšiny katolíkov

Nedávno, 11. januára, sa dokonca vyjadril Generálny sekretár synody kardinál Lorenzo Baldisseri. Pre vatikánsky denník L'Osservatore Romano uviedol, že mesiac po vyjdení Amoris laetitia bol na biskupské konferencie celého sveta rozposlaný dotazník ohľadom prijatia dokumentu. Na základe odpovedí, ktoré prišli a stále prichádzajú Baldisseri konštatuje, že dokument sa teší "veľmi pozitívnemu prijatiu a mimoriadne širokému konsenzu". Tým vyvrátil umelo vyvolávané zdanie, že dokument naráža na odpor väčšiny veriacich, ako sa to snažia prezentovať niektoré média a potvrdil to, čo ukázala už synoda: že za líniou pápeža je aj cit viery drvivej väčšiny katolíkov. Na adresu tých, čo žiadajú ďalšie vyjasnenia ohľadom apoštolskej exhortácie, Baldisseri odpovedá: "Nemyslím, že ešte treba dodať iné, ak nie zdôrazniť, že všetky odpovede, ktoré sú požadované, sú už obsiahnuté v texte samotnej apoštolskej exhortácie."


Autor je katolický kněz, jezuita.

Titulek redakční.

Druhou část článku přineseme do týdne.

Zaujal Vás tento článek? Sdílejte ho a šiřte dál:


 

Diskuze k článku

Christnet.eu chce umožnit svobodnou diskuzi, ale vyhrazuje si právo neukládat či mazat příspěvky v rozporu s pravidly diskusí: nadávky, osobní útoky na autora či ostatní komentátory, neucelenost logiky, příliš gramatických chyb, nedostatek konkrétních argumentů k tématu, obecné stížnosti na redakci, opakovaní stejných argumentů, falešné jméno nebo e-mailová adresu pro potvrzení komentáře, VÝKŘIK prostřednictvím velkých písmen, nepodložené argumenty a nepravdy, příliš dlouhé příspěvky, a obecně i příspěvky, které k diskuzi nepřidají nic nového.

Proč již není možné příspěvky do diskuzí pod články vkládat přímo?

Timotej.cz

 

Bankovní spojení

Nový účet bez poplatků: 2900316130/2010 Starý účet 267841001/5500 stále platí.

Rubriky

Anketa

Líbí se vám polská akce „Růženec na hranici“ proti islamismu?
Ano, Panna Marie zachránila Evropu před hrozbou islámu již v minulosti
46%
 
Ne, je to zneužití modlitby. Islám chová k Marii velkou úctu
23%
 
Ne, islám neznamená jen fanatický islamismus, Polsku žádná invaze nehrozí
31%
 
Nevím
0%
 
(Počet hlasů celkem: 39)