Pokud křesťané nejsou charismatiky, kým tedy jsou?

Ministr financí Slovenské republiky Eduard Heger
Autor: archiv autora / Šimon Podešva

Jste možná nejmocnější charismatik ve střední Evropě. Jaká charismata používáte na ministerstvu a ve vládě?

Dobrá otázka, ale najmocnejší charizmatik? To je možno silné vyjadrenie, predsa len buďme pokorní aj vo vyjadrovaní.

Takže používáte charisma pokory

Áno, tá je veľmi dôležitá, no ak poviete, že ju používate, vyznie to podobne, ako v tom vtipe: Farník na spovedi hovorí: Mal som len jeden hriech, pýchu, ale už ju nemám. Ak politiku beriete ako službu -  a ja ju tak chcem brať, určite je dôležitá úcta, pokora, obeta. To sú základné veci v politike, ak ju chcete robiť poctivo, a vyžaduje to celý môj čas a často zasahuje do súkromia.

Jaký je vůbec vliv a potenciál charismatického hnutí, chválových a modlitebních společenství, např. Godzone a tak dále?

Nehľadal by som medzi nimi súvis, každý si robí svoju prácu a plní si svoju službu. Kresťan má prirodzene nastavenú latku vyššie aj kvôli presvedčeniu, ktoré žije, aj od očakávaní spoločnosti. Môžeme debatovať o tom, či je to legitímne, ale ak naozaj ide o presvedčeného kresťana, tak žije svoju vieru úprimne a nerobí svoju prácu preto, aby požíval uznanie. Aj morálku žije z presvedčenia, lebo sa tak rozhodol, chce to robiť, a tak to je pri každej práci. Ak na to nazeráme úzko len v súvise s politikou, je to kontraproduktívne. Každý, kto vo svojom živote investuje hodnoty do spoločnosti, vidí aj výsledky.

Někteří se obávají charismatiků, možná si představí jisté protestantské skupiny v USA hlásající „gospel of wealth“, např.: pomodlil jsem se a dostal jsem auto, dům, uzdravil celou rodinu z nemoci. Je tato obava opodstatněna?

Nemyslím si, že celá debata o charizmatikoch je šťastná. Kto je vlastne charizmatik?

Co to znamená pro Vás?

Toto je nebezpečná otázka. Veď to nie je podstatné. Akoby ste sa opýtali: ako vyzerá biela farba pre Vás? Prepáčte, veď biela je biela, čierna je čierna. Nevytvárajme si vlastné definície. A teraz tu máme diskusiu o tom, kto je charizmatik. Dajme si pozor na to, čo hovoríme. Charizmatici nie sú iní ľudia ako ktokoľvek iný. Charizma je dar a prejav Ducha Svätého. To nikto nevymyslel. Všetci kresťania sú charizmatici, a ak nie sú, tak kým potom sú?

Postrehli ste, čo niektoré médiá písali o ministrovi zdravotníctva Markovi Krajčím? (Ministr Krajčí ve videu mluvil o Duchu Svatém a deník Nový čas, napsal, že je „náboženský fanatik“ a také to, že „straší okultismem“: pozn. autora) V tomto som veľmi prezieravý. Zamerajme sa na podstatu, lebo nemá zmysel robiť z kresťanov nadľudí. Kresťana musíte poznať po výsledkoch, po ovocí. Ak sa nazývam kresťanom a len hlásam: Ja som kresťan, tak to samo o sebe nestačí. Kde je pridaná hodnota? Musí byť v spôsobe života a ľudia sa potom opýtajú: Toto je inšpiratívny život – prečo takto žije? To by mal byť odraz kresťanstva. Charizmatismus a kresťanstvo je to isté. Ak to zjednodušíme, v Katolíckej cirkvi každý pobirmovaný veriaci je charizmatik. Ak teda chceme povedať, že charizmatik je niečo viac alebo menej, v tom je pýcha, elitárstvo.

Čo sa týka Godzone, to je projekt skupiny mladých ľudí. Ja s nimi nemám nič spoločné, ale držím im palce. Ak sa stretnete s lídrom Julom Slovákom, povie Vám, o čo ide.

Ano, již jsem s ním také vedl rozhovor na stránkách Christnet.eu

V poriadku, ale dajme si pozor, ako to vysvetľujeme. Pre Vaše publikum to vysvetlíte dobre, ale tento rozhovor budú čítať aj iní ľudia a nie všetci to asi pochopia. Video Marka Krajčího bolo veľmi zrozumiteľné pre kresťanov, ale pre zvyšok sveta malo zrazu úplne opačný efekt.

(Pracovník ministerstva přítomen během interview): Asi aj mnohí „vlažní“ kresťania nevedeli, čo to je.

Áno, ak by sme chceli takúto kategóriu vytvoriť, čo tiež nie je dobre, lebo pojmy vlažný a kresťan nejdú dokopy z podstaty definície kresťana. Teda buďme veľmi opatrní, aby tieto témy boli zrozumiteľné širokému spektru ľudí.

 

Ekonomie podle Františka a etické investice jednotlivce i státu

Inspirujete se výzvami papeže Františka v oblasti ekonomie? Papež upozorňuje, že malé procento bohatých vlastní polovinu světového bohatství. Apeluje na větší ohled vůči chudým, lidem na periferii a také na snížení a odpuštění dluhů rozvojovým zemím zejména v souvislosti s pandemií.

Pápež František je veľkým majákom hodnôt v dnešnom svete, a to je veľmi dobre, lebo naň reaguje aj veľa nekresťanov, v mnohom s ním súhlasia a počúvajú ho. Solidarita v ťažkých časoch je úplne kľúčová. Tí, ktorí majú prebytok, majú pomôcť tým, čo majú nedostatok, a v tom je obeta, pomoc a evanjelium. To, čo pápež prináša do spoločenskej diskusie, je dôležité a treba nad tým rozmýšľať. Solidarita sa vypláca, vracia sa späť.

Pokud křesťané nejsou charismatiky, kým tedy jsou?

Ministr financí Slovenské republiky Eduard Heger
Autor: archiv autora / Šimon Podešva

Myslíte si, že se tak děje i teď a země skutečně reagují na papeže?

Myslím si, že počas koronakrízy vyhrala solidarita, lebo aj pri vyjednávaní o pomoci v EÚ sa niektorí pozerali optikou solidarity a iní cez ekonomiku. Rozhodlo sa, že princíp solidarity bude silne prítomný. Ale je to solidarita s rozumom, lebo ak sa člověk či štát dostal do problémov aj pre nezodpovednosť, musí sa stať zodpovednejší. Toto riešenie vyhralo pri tzv. Resilience and Recovery Fund. Pápežove slová sa uplatňujú a solidarita s rozumom je v tom kľúčová.

Děje se tedy odpuštění nebo snížení dluhů chudým, rozvojovým státům? Třeba jako biblické jubileum z knihy Levitikus, podle kterého si Izraelité měli po 50 letech vrátit majetek, srovnat mezi sebou dluhy, smířit se a začít znovu?

Treba sa pozrieť na skúsenosť a tradíciu v izraelskom národe a na to, aký to bol osvedčený, funkčný model. Teraz je predmetom spoločenskej diskusie, ktorá sa pomaly začína viesť - a je to dobre. Musia sa preto rozhodnúť veritelia, no do štedrosti a solidarity nemožno nikoho nútiť. Môžete ich k tomu pozvať, a tak je to správne. Tí, ktorí zareagujú ako prví, budú nositeľmi svetla.

Tedy Slovensko plánuje odpustit nebo snížit dluhy chudým zemím?

Áno, v únosnej miere. Teraz sa Slovensko snaží pomôcť Libanonu po výbuchu v Bejrúte. V roku 2020 sme poskytli 100 000 eur na odpustenie dlhu pre nízkopríjmové krajiny a v rámci Medzinárodného menového fondu sme sa podieľali na odpustení dlhu Somálska vo výške viac než 600 000 eur. Slovensko tiež plánuje odpustiť časť dlhu Čiernej Hore v rámci pravidiel Parížskeho klubu (odpustenie 66 % uznaného dlhu). Ide o pozostatok dlhu z čias bývalej Juhoslávie.

Ja a aj premiér Igor Matovič sme apelovali na solidaritu a zodpovednosť: áno, sme za granty (tu je rozmer solidarity), no tie treba použiť na reformy (a tu je rozmer zodpovednosti). Budeme debatovať o konkrétnom nástroji, napr. uhlíková daň, daň z plastu atď. Chceme zdaňovať negatívne externality, teda naviesť ľudí na zodpovedné, ekologické, zdravé správanie a tiež podporujeme rozpočtovú zodpovednosť.

Ako predseda Rady guvernérov Európskej investičnej banky chcem zamerať jej pomoc do strednej a východnej Európy, krajiny V4, kde to doteraz trochu „pokrivkávalo“, čím môžeme podporiť rast regiónu a dobehnúť západné krajiny. Sú krajiny hovoriace len o solidarite a iné zasa len o zodpovednosti a len málo krajín ako Slovensko hlása solidaritu so zodpovednosťou.

Jak se změnil Váš vztah k financím po konverzi a investujete teď výhradně eticky?

Konverzia výrazne zmenila môj život v mnohých hodnotách aj v nazeraní na peniaze. Solidarita a štedrosť sú kľúčové. Ako sa píše v Biblii, ak dobre zasejete, budete dobre žať - aj podľa toho, či je úrodná a pripravená pôda. Rovnako to platí pri financiách. Extrémne povedané, investícia do obchodu s drogami je nezdravá. No je tu veľa možností zdravého investovania, fondov, akcií a osvedčených či „start-up“ firiem. Je dôležité vystríhať sa chamtivosti a ziskuchtivosti, teda ak chcem veľa a rýchlo. V takom prípade neinvestujte, je to nezdravé a navyše skrachujete. Ak máte pokoj, čas a rozum, investujte – a aj toto sú hodnoty evanjelia.

Měl by takto investovat i stát?

Áno, štát by mal investovať rozumne a strategicky, lebo investícia má priniesť multiplikačný efekt. Ľudia platia štátu dane na to, aby poskytoval služby, ochranu, bezpečnosť, no má rovnako podporovať podnikateľské prostredie, aby vznikali nové pracoviská. Zároveň má mať zdravé verejné financie, hľadať hodnotu za peniaze, teda to, čo môže daná investícia priniesť. Štát tiež musí pomáhať napr. pri dávkach, kde nehľadá návratnosť, lebo sa stará o núdznych.

A schválené obrovské granty a půjčky z Evropské unie nejsou živnou půdou pro korupci a ziskuchtivost? Dlouhodobě mělo Slovensko problém čerpat fondy z EÚ. Jak může najednou převážit odpovědnost a poctivost, o které mluvíte?

Živnú pôdu pre korupciu vytvárajú hlavne ľudia, ktorí ju zasievali dlhé roky. Transparentnosť a decentralizácia je spôsob, ako ísť napred pri štrukturálnych fondoch. Poľsko je v tomto pomerne pozitívny príklad, lebo eurofondy sa čerpajú a ich prínos je viditeľný. O pridelení peňazí nemôže rozhodovať jeden človek, ale to, že uchádzač splní jasné podmienky pre ich získanie. Tieto peniaze musia ísť čo najviac do verejnej infraštruktúry, lebo ak to pôjdu do súkromných rúk, deformuje sa podnikateľské prostredie.

 

Hodnoty a Čína

Má svět a Evropa zatlačit na čínskou komunistickou vládu, např. podpořit Spojené státy v obchodní válce s Čínou? Ta zřejmě podcenila pandemii již v počátcích, policie vyšetřovala lékaře Li Wenlianga, který před virem varoval, a koronavirus se prý proto výrazně rozšířil a ochromil ekonomiku i zdraví lidí ve světě. Kromě toho Čína podle pozorovatelů velice porušuje náboženskou svobodu a v Hongkongu se možná rozhoduje o osudu demokracie ve světě.

Videli sme, ako sa Čína zmieta, a v Európe sme si skôr mysleli, že to tam aj zostane, snáď sa to k nám nedostane, čiže Európa aj svet vírus podcenili. Treba sa kompetentných opýtať, prečo nekonali skôr, prečo jednotlivé krajiny skôr nepripravovali pandemické plány, prevenciu atď., keď sa vírus ešte len šíril v Číne. Musíme riešiť následky, lebo inak by to tu bolo omnoho horšie. Teraz je otázka, či využiť obchodnú vojnu na zmenu hodnôt v Číne. A to sú rozdielne veci. Ak sme demokrati alebo vyznávači evanjelia, tak ja som nepostrehol, že Ježiš využil obchodnú vojnu, aby presadzoval kresťanstvo alebo hodnoty. Samozrejme o hodnotách hovoril a aj demokratické, vyspelé krajiny hovoria, že aj menej demokratické štáty majú rešpektovať ľudské práva a ľudskú dôstojnosť. No ak by sme teraz na to využili obchodnú vojnu, opustili by sme vlastné hodnoty, ktoré chceme presadzovať.

Ale obchodní válka je jenom terminus technicus, nezabíjí se v ní lidé.

Obchodná vojna sa vedie aj medzi Európou a USA, no kto ju spustil? A chce USA, aby sme sa na ich stranu pridali? V obchodnej vojne ide o clá a dane. Ak by sme mali zaviesť poctivé zdaňovanie, tak potom nie je poctivé, aby digitálne spoločnosti vyvážali zisky z Európy na perifériu, čím sa nezdania u nás. USA povie týmto firmám: Vráťte sa domov, dáme vám nižšie dane a doneste aj zisky z Európy. Je to poctivé? A teraz sa pridáme na stranu USA? Ide o spravodlivosť.

Obchodná vojna nikdy nie je dobrá, lebo veci najlepšie fungujú vtedy, keď sa ľudia dohodnú. Z hľadiska ocele sa Európa musí brániť voči lacnej čínskej oceli. V Európe sme omnoho ekologickejší, a keď sem príde lacná oceľ z Číny, ktorá sa získava s nižším ohľadom na životné prostredie ako u nás, potom európske firmy nie sú konkurencieschopné. Áno, aj toto je obchodná vojna, a jej nástroje ako uhlíková daň a dovozné clá sú na to, aby sme napríklad sťažili prístup ekologicky menej uvedomelých firiem na náš trh, a toto prebieha.

Vy hovoríte o obchodnej vojne a zároveň o hodnotách a o boji za hodnoty. My teraz nie sme kompetentní viesť odbornú debatu o ľudských právach, lebo ja som minister financií, vy ste novinár.

Obchodní válku jsem spojil s tématy jako demokracie a náboženská svoboda proto, neboť také zde vedení Číny zaostává a „ochrana ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie princípov právneho štátu“ je v Programovom vyhlásení vlády SR.

Ale Európa to rieši, avšak spojiť sa v tomto zmysle s USA je na dlhšiu diskusiu a závisí od politického vedenia jednotlivých krajín. Musíme myslieť na to, kde uprednostním seba a kde hľadím skôr na širší kontext. Na jednej strane Donald Trump prišiel s heslom America First. Áno, je to legitímne, no ak všetci ostatní pôjdu bokom a prípadne s nimi budú viesť obchodnú vojnu, nie je to konštruktívne a chýba spoločný postup. Toto je na diskusiu, negociácie, na diplomaciu aj na ekonomickú diplomaciu.

Na rôznych fórach hovorím, že Európa potrebuje byť silnejšia v globálnom, konkurenčnom boji. Na to potrebujeme aj lepšiu vnútornú spoluprácu a presne to sa deje. Z tejto krízy by mala vyjsť konkurencieschopnejšia voči USA a Číne. Teraz nejde o to, na akú stranu sa pridáme, ale o to, aby sme zosilneli a ponúkli našu európsku tradíciu, hodnoty, úctu, rešpekt. Dobré zmluvy robia dobrých priateľov. To môže Európa priniesť, no najprv to má dokázať vo svojom vnútri. Má to najťažšie, lebo je kontinentom s mnohými štátmi, a hľadať zhodu je o dohode, a toto sa učíme. Čína a USA sú homogénne krajiny, majú to jednoduchšie - a Čína ešte viac, lebo má komunistický režim.

Náboženské svobodě nejenom v Číně by mohlo pomoci obsazení místa vládního zmocněnce pro ochranu svobody a náboženství, jak navrhujete v programovém prohlášení vlády. Máte jména kandidátů a bude pozice obsazena tento rok?

Momentálne o tom diskutujeme, no nie sme vo fáze, že hovoríme o konkrétnych menách. Keď sa zriadi tá funkcia, bude známe aj meno. Áno, máme to v programovom vyhlásení vlády a ideme rad za radom. Pandémia predsa len predbehla mnohé veci a niektoré z nich sme nemali čas riešiť. Nie preto, že nechceme, ale museli sme riešiť iné.