V rámci stretnutia katolíckych vysokoškolákov som mal možnosť uvidieť predstavenie tanečného divadla Atak s hrou Šero. Nie som odborníkom na tanečnú produkciu. Rád by som preto priniesol len niekoľko svojich postrehov.
Tanečníci sa z dvoch strán rynú von, mieria na publikum. Sú od neho na dosah ruky. V sále ešte stákle svieti úplné svetlo. Práve toto je dôvod, prečo túto pasáž neviem zaradiť. Keď herci prejdú na javisko, svetlo sa konečne mení na javiskové. Reproduktori boli umiestnené nevhodne, čo spôsobilo nie celkom dokonalý hudobný zážitok z prezentovanej hudby. Len čo sa ocitajú na javisku, bije do očí, že je pre nich neprimerane malé. Celú expozíciu tento handycap veľmi negatívne poškodilo.
Do tanca a hudby odrazu zaznieva hlas, ktorý má privítať divákov na predstavení divadla Atak. Mužský hlas nemá ani príjemnú farbu, ani nie je artikulovaný. Bolo múdre vyhnúť sa tomu. Ďalším zbytočným zásahom bolo prerušenie, keďže herečke zazvonil mobil... Samozrejme šlo o štylizáciu. Reagovala, že je práve v Ružomberku a hrá nejakú hlúposť... Ostatní sa rozhnevali... Tento vstup znehodnocuje všetko dobré a skvelé, čo zatancovali.
Tanec sa na chvíľu ocitá bez hudobného sprievodu. Počujeme šmýkanie nôh a šuchot rúk. Za týchto okolností sa stala estetická hodnota totoho nápadu relatívna. Tanečné výkony sú predcízne, vidno kus poriadnej práce. Tanečníci sa prelínajú bez zaváhania či kolízie... Videli sme niekoľko skutočne hodnotných kreácií.
Celá hra je súbojom Svetla a Tmy o ľudí. Ich predstavitelia sprvu tancujú nepoznaní. Až potom prevracajú časť trička a podľa symbolu "T" vieme, kto je Svetlo. Zmenu urobili tanečníci akoby nič, čo vyzeralo akoby sme videli niečo, čo sme nemali. Divák mal dostať vysvetlenie, prečo odrazu prezrádzajú svoju identitu.
Príbeh sa odohráva v opakovanom súboji Svetla a Tmy ako sme povedali. Kompozíciu čítame tak, že sa tento rozpor graduje. Rýchle striedanie motívov a obrazov svedčí o bohatstve nápadov a tvorivosti. Môže sa však stať, že divák nestihne všetko vnímať a domyslieť.
Svetlo sa zapája do tanečných prvkov "davu". Žije s nimi, sprevádza ich v zobrazených situáciách života. Takto sa pre neho rozhoduje jedna z postáv... Genéza je takáto. Svetlo akoby asistovalo nežnému dotyku chlapca a dievčaťa. Ja som to pochopil ako účasť na láske dvoch ľudí. Pre Svetlo sa však rozhodne len Ona. On zápasí, konfrontuje sa s Tmou (lepšie by bolo asi písať s Tmom, keďže tma mala mužského predstaviteľa.) Zasahuje Svetlo. On však zostáva s Tmou.
Pre mňa bola najkrajšou scénou scéna, keď sa Ona vracia po prijatí svetla do pôvodného prostredia. Tu sa razom všetko zmení. Je to skutočné trhnutie. Ona sa hneď ocitá pod útokom Tmy a davu, ktorý jej patrí. Dav tanečnicu vyhodí do vzduchu, svetlo ju chytá do náručia. Treba ohodnotiť majstrovstvo a efektnosť tejto scény!
Ďalšou peknou scénou bola práca s plachtou, ktorá nakoniec vytvorí trón pre Tmu. Scénu vyhral veľmi chabo. Spod plachty tanečníci vychádzajú prezlečení do štylizovaných väzenských šiat. Zaujímavé, ale pomerne popisné.
Kreácia Tmy, keď si opantáva postavy davu nie je práve najtvorivejšia. Chýba jej originalita. Čo sa týka Tmy a vlastne všetkých tanečníkov treba povedať, že je potrebné rozhodnutie.Chce Atak robiť tanečné alebo pohybové divadlo? Vidíme totiž akési presuny chôdzou... V kombinácii s tancom sa stráca výraz a dotiahnutie figúr.
Svetlo sa viac krát hrá so soľou, nakoniec ju vrhá do publika. Chýba dôraznejšie prepojenie tohoto motývu s motývom hry. Samotný námet sa pohybuje na okraji originality. Veľmi veľa súborov a súborikov siaha po námete, kde Kristus a diabol sú fyzicky zobrazení. Svojím spôsobom je to trochu zľahčenie si cesty. V inscenácii Šero sme sa stretli s tou lepšou formou zobrazenia.
Kritiku si zaslúži Ona, postava ženy, ktorá prijala Svetlo. Skôr by mala kritka mieriť na choreografa.Jej postava sa čoraz viac stáva pasívnou a vedľajšou. To je chyba. Kompozícia záveru naväzuje na povedané. Svetlo sa vrhá do klbka Tmy, ktorá ho zakaždým vyvrhne. Nemohol si odpustiť pocit, že ide o popisnosť. Tak ak aj záver, kde sú skoro všetci do jedného získaní pre Svetlo nejakým jeho dotykom. Akoby sa ku koncu tratila tvorivosť. Múdre bolo, že kompozícia záveru bola priam strihnutá, krátka.
Poznámka k mimike. Veľmi zlá a nepresvedčivá bola u všetkých dievčat a predstaviteľa Tmy. Výtvarná podoba scény ma nijako neprekvapila. Použitie rámov s natiahnutou gumou je pomerne tvorivé. Ich buchot a občas aj nepraktickosť s tým koridujú. Na malom javisku zaberali priveľa miesta.
Ako lídrov, ktorí sa blysli treba uviesť predstaviteľa muža, čiže On a predstaviteľa Svetla. Ako divák hodnotím šero veľmi dobre. Svedčil o tom aj frenetický potlesk a konci. S/bor má vinikajúcu tanečnú kultúru.
Na záver by som chcel uviesť, že ma veľmi potešilo, keď na začiatku hovorca Atak-u prezradil, že prosili Pána aj za toto vystúpenie. Ide pomerne o veľký súbor, vidno za tým veľa práce. Ako organizačnej tak i pri nácvikoch. Súbor je veľmi agilný. Rád by som zaprial Atak-u, aby rástol vo všetkom tom dobrom, čo sme videli. Nech tvorivý Boh Ježiš Kristus žehná ich tanec!