Seznamka
Ilustrační foto - Účastnící synodu o rodině v Římě
Autor: Flickr.com / M. Mazur / Creative Commons
Medzinárodná teologická komisia (ďalej MTK) vydala 2. marca 2018 dokument o synodalite, ktorého český preklad v súčasnosti vychádza v Karmelitánském nakladatelství pod názvom Synodalita v životě a poslání církve. Autori prekladu, prof. Ctirad Václav Pospíšil, Th.D. a Mgr. Veronika Řeháková, Ph.D, doplnili text dokumentu tridsaťstránkovou úvodnou štúdiou. V nasledujúcom texte zhŕňam niekoľko svojich poznámok k tomuto úvodu.
Nutnosť úvodnej štúdie
Úvodná štúdia začína konštatovaním, že predložiť preklad „bez úvodu, v němž by byl zájemce připraven na úskalí, která ho čekají, a vybaven odpovědí na palčivou otázku, jaký má vlastně smysl takový text tlumočit a následně číst,“ by znamenalo, že by prekladatelia naplnili svoju úlohu len z polovice.[1] Je užitočné, keď sú preklady významných historických diel či odborných prameňov, ktorých forma sa značne líši od súčasného jazyka, doplnené úvodnými štúdiami a bohatým poznámkovým aparátom. Magisteriálne dokumenty a texty vatikánskych grémií sú však v zahraničí bežne publikované samostatne. Oficiálne preklady do svetových jazykov sú vždy bez ďalšieho bezprostredne dostupné online na vatikánskych stránkach. Ak niektorý z nich vychádza knižne spolu s úvodom, jeho obsahom býva vecný náčrt pozadia vzniku dokumentu, prípadne vyzdvihnutie aspektov zvlášť aktuálnych v prostredí partikulárnej cirkvi. Zmysel a ciele dokumentu sú zrozumiteľne popísané priamo v texte[2] a prekladatelia si nezvyknú nárokovať zvláštnu pozíciu, z ktorej čitateľov vopred upozorňujú na jeho limity. Reflexia a debata sa obyčajne odohrávajú následne na konferenciách, stránkach teologických revue a prostredníctvom ďalších odborných či popularizačných platforiem.
Dostupnosť prekladu
Texty pápežských teologických komisií sú neraz venované aktuálnym témam diskutovaným v rámci medzinárodného spoločenstva. V tomto prípade tomu tak určite je. Ak sa má debata intenzívnejšie rozprúdiť i na partikulárnej úrovni zahrňujúc čo najširšiu skupinu veriacich, malo by byť skoré vyhotovenie prekladu pre miestne cirkevné autority prioritou. Tento zámer autori štúdie priamo zmieňujú[3] s blahosklonným poukazom na skutočnosť, že preklad podporila Česká biskupská konference, „abychom všichni společně odhodlaně vykročili směrem k metě, jíž je místní opravdu synodální církev v Čechách a na Moravě.“[4] Je preto pozoruhodné, že český preklad vychádza až tri roky od vydania dokumentu, a to výlučne ako e-kniha, ktorú si záujemcovia majú zakúpiť a podľa úvodnej inštrukcie o autorských právach nesmú získaný súbor ani jeho časti ďalej šíriť. Pre porovnanie – nie len preklady do svetových jazykov, ale dokonca aj slovenský preklad dokumentu je už istý čas dostupný zdarma online na stránkach Konferencie biskupov Slovenska.
Jazykový štýl textu
V úvodnej štúdii opakovane zaznieva kritika jazykovej stránky pôvodného textu, ktorá je označovaná ako „neúměrně květnatá, slovně překypující, komplikovaná a ne vždy dostatečně věcná.“[5] Prekladatelia si povzdychajú, že kvôli vernosti predlohe, nemohli čitateľa uchrániť od ťažkostí, ktoré oni sami zakúšali.[6] To, čo vytýkajú dokumentu je však paradoxne v prvom rade možné vztiahnuť na jazykový štýl samotnej štúdie. Na viacerých miestach sa objavujú nahromadené synonymá, expresívne výrazy[7] a nadnesené vetné konštrukcie neformálne apelujúce na svedomie čitateľa[8] pripomínajúce skôr spirituálny blog než fundovaný príspevok. Dlhé patetické pasáže sú v kvalifikovanom úvode k dokumentu tohto typu zbytočné až nepatričné, a hoci by sme sa rozhodli túto skutočnosť pominúť s prihliadnutím k možnému dobrému úmyslu autorov nadchnúť pre tému synodality bežného veriaceho, mám za to, že text svojou dikciou pôsobí paternalisticky a úmorne.
Námety k diskusii
Názov štvrtej časti úvodnej štúdie, Několik námětů k další diskusi, budí očakávanie podnetných postrehov zasadzujúcich obsah dokumentu do tunajšieho kontextu. Nachádzame tu však len neurčité švejkovské klišé o humore a sebairónií, ktoré by údajne mohli byť „specificky českým odlehčujícím přínosem výrazovému bohatství univerzální církve,“[9] bezzubé prirovnania cirkvi k orchestru[10] a vzletné poukazy na dôležitosť veľkosti srdca v rámci progresívnych či konzervatívnych tiahnutí.[11] Upozornenie, že „dokument nevěnuje téměř žádnou pozornost riziku, provázejícímu synodální události,“[12] môže na prvý pohľad znieť prezieravo, no autori štúdie neuvádzajú žiadne konkrétne miesta, ktoré by boli nevyvážené či nerealistické. Dojemné konštatovanie, že „tam, kde je život, jsou problémy a bolesti“[13] a s tým spojená rada, aby sme sa predovšetkým vnútorne pripravili na to, že „synodální jednání je nejenom kairos, ale nevyhnutelně rovněž krize, jejíž vyústění nemusí být vždy tak jednoznačně pozitivní, jak si představují autoři dokumentu,“[14] tak vyznieva naprázdno. Nie je tiež jasné, na základe čoho autori tvrdia, že české katolícke prostredie nepraje rozvoju výrazných osobností.[15] Sľubne pôsobiacu štvrtú časť štúdie uzatvára kritika redakčnej práce teologickej komisie a poukazy na niekoľko historických nepresností v texte dokumentu[16], čo je pomerne chudý námet k ďalšej diskusii.
Záver
Začiatkom októbra 2021 bude zahájená prvá – diecézna fáza synodálneho procesu, ktorá má vytvoriť priestor pre zapojenie celého Božieho ľudu a zefektívniť presakovanie toho, čo Boží duch pôsobí v jednotlivých diecézach po celom svete, do hľadania a rozhodnutí odohrávajúcich sa na univerzálnej úrovni. Do času doručenia prípravného dokumentu zahŕňajúceho konkrétne okruhy ku konzultácii je tak jedným z východiskových textov, o ktorom je možné premýšľať a hovoriť, dokument MTK. Štúdium textu v jednom zo svetových jazykov nepredstavuje pre odbornú verejnosť žiadny problém, no dostupnosť prekladu iste veľmi ocení nejeden kňaz či laik, ktorý by so svojimi spolupracovníkmi, priateľmi alebo členmi spoločenstva rád tému synodality otvoril. Je jasné, že nutnou podmienkou prípravy uspokojivého prekladu je dostatočná erudícia prekladateľa v danom obore. Rovnako je však prospešné, keď prekladateľ decentne ustupuje do úzadia a necháva prehovárať text sám. Ak má predsa potrebu s textom polemizovať či rozvíjať ho špecifickým spôsobom, sú na to iste iné žánre než úvodná štúdia. Mám za to, že od bežného čitateľa si štúdium oficiálnych vatikánskych dokumentov samo o sebe vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, a nie je žiadúce ho ubíjať stránkami navyše plnými silných rečí či teologickej vaty.
Autorka je doktorandka teologie na KTF UK a členka redakční rady revue Salve.
[1] Mezinárodní teologická komise. Synodalita v životě a poslání církve. Překlad a úvodní studie Ctirad Václav Pospíšil a Veronika Řeháková. Praha: Karmelitánské nakladatelství, 2021, s. 9 (ďalej SŽC).
[2] Por. SŽC, čl. 2 a 10.
[3] Por. SŽC, s. 11-12.
[4] Por. SŽC, pozn. 4.
[5] SŽC, s. 10.
[6] Tiež tam.
[7] Por. napr. „Pokud čtenář odmítá sebe a své širší církevní okolí vnímat výše uvedeným způsobem, nikdo mu to nemůže a ani nechce brát, nicméně se obáváme, že církevní okolí takového snílka velmi záhy vyvede z iluzí.“ SŽC, pozn. 6; alebo „Úkoly, které lze popsat jako mission impossible, jsou přece naším každodenním údělem, tak proč bychom se měli divit, že se synodalitou je to to samé.“ SŽC, s. 14.
[8] Por. napr. „Na každém z nás teď je, zda se rozhodne číst dál, anebo tuto knížku s nevolí odloží, má na to jako svobodný člověk plné právo. Pokud vydržel nesnesitelný pohled do zrcadla, v němž viděl nejenom sebe, ale také naši místní církev, a prokousal se očima až na toto místo, nemůže už rozhodně ani sám před sebou předstírat, že mu nejsou jasné důsledky jedné i druhé volby.“ SŽC, s. 14; alebo „Přiznejme si už konečně, že vskutku odpudivý stav některých komunit může být nefalšovanou deevangelizací.“ SŽC, s. 32.
[9] SŽC, s. 29.
[10] Církev je jako orchestr, v němž není tak důležité, jaký part člověk hraje, ale to, jaký výkon je schopen na daném místě podat.“ SŽC, s. 30.
[11] „Ono není až tak důležité, zda člověk v církvi zastává roli progresisty nebo spíš konzervativnější úlohu, protože to rozhodující je velikost srdce, úroveň lidskosti, zdravá osobnost, svoboda od sebe projevující se hravou lehkostí úsměvu sám nad sebou.“ SŽC, 29.
[12] SŽC, s. 30.
[13] Tiež tam.
[14] Tiež tam.
[15] Tiež tam.
[16] Por. SŽC, s. 30–32.
