Zlietajú sa vtáci, na rakvách sedia obyčajné skoré rána,

vietor im spieva smutné ódy o ružiach,

prestali písať sladké slohy o lete,

v skrehnutých premlčaných ránach sa iba jeden s druhým nájdete.

Odsúdia na smrť ukradnuté dúhy,

dážď zaplače a my pôjdeme spať.

Namažuj dve červené stuhy a vtákom,

im posledné zbohom daj.