Seznamka
Edvard Munch: Výkřik
Autor: Wikipedia.org
Počas uplynulého pandemického roka sme mali možnosť pozorovať negatívny vplyv vleklej komplexnej záťaže na psychické zdravie a pohodu jednotlivcov – nás samých i ľudí okolo nás, ako aj na celkovú atmosféru v spoločnosti. Za pochodu sme otestovali svoje zdroje nádeje, rezervy síl, limity pochopenia, nástroje k prežitiu a schopnosť flexibilne sa adaptovať v podmienkach, ktoré môžeme len málo ovplyvniť. Na prahu nového roka napísal Dominik kardinál Duka pastiersky list adresovaný nie len kňazom a veriacim pražskej arcidiecézy, ale celej spoločnosti, ktorej súčasťou sa ako kresťan cíti. Skutočnosť, že hlboká frustrácia neobišla Hradčanské náměstí, nás preto nemôže prekvapiť a prostredníctvom niekoľkých odstavcov môžeme zahliadnuť temnotu, ktorá cez okná arcibiskupského paláca preniká z okolitého sveta.
Po prvé: Synodálna cesta zahŕňa nebezpečenstvo prehnaných očakávaní, pasívneho bojkotu a hrubého scivilnenia cirkvi po príklade Nemecka. Nesporné sú organizačné ťažkosti a nemožnosť stihnúť stanovené termíny. Základom je zachovať triezvy pohľad: „Žiadne doktrinálne ani disciplinárne výstupy tu nebudú.“ Po druhé: Covidová kríza vytvorila nezvládnuteľný chaos známy z dôb morových rán. Panika, ľudia nerešpektujúci nariadenia a vyhrotená polarizácia, ku ktorej prispievajú správy síce pravdivé, ale zbytočne časté. „Pritom nám chýba zodpovedná morálna autorita.“ Po tretie: Migrácia pôsobí zrušenie hraníc a ich ozbrojenú obranu, tj. nutné podlomenie fungovania štátu. Po štvrté: Európska únia odmieta Vianoce ako aj bohumilé označenia otec a matka, tj. stratila identitu a svojimi nariadeniami popiera vlastné kultúrno-náboženské základy. Ostáva len citovať Izaiáša: „Zem poškvrnili jej obyvatelia.“ (Iz 24, 5)
Kardinál Dominik Duka
Autor: Wikipedia.org / Claude TRUONG-NGOC / Creative commons
Je potešujúce vidieť, že pán kardinál chápe dôležitosť psychohygieny a ide ako pastier veriacim svojej arcidiecézy v novom roku príkladom. Frustráciu v sebe nedusí a chce sa z nej vypísať. Dokonca nachádza napriek blbej nálade známky zmysluplnosti a dôvody k radosti. Kostoly ostali natrvalo otvorené, ba staviame nové, obnovujeme pútne miesta a na konci dňa sa stále môžeme a máme za tento pochmúrny svet modliť. Ďakuje vynaliezavým kňazom, vláde rešpektujúcej náboženskú slobodu a hlavne statočným zdravotníkom. Vyzýva k ohľaduplnosti.
Analýza negatívnych javov je nutným prvkom pri hľadaní spoločného dobra a je žiadúce, aby náboženskí i štátni zástupcovia citlivo vnímali a s určitým nadhľadom pravdivo tematizovali aktuálne fenomény. V našom kontexte tak znejú slová pápeža Františka, slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, ako aj nového českého premiéra Petra Fialy a mnohí, nezávisle na štátnej či náboženskej príslušnosti, so záujmom počúvajú. Ak však je prevažujúcim motívom apriórna podozrievavosť, pocit ohrozenia a sebazáchovná potreba pripraviť sa na hrozivé negatívne dopady, ťažko môže byť výsledkom povzbudenie a upevnenie spolupatričnosti medzi ľuďmi. Volanie po morálnej autorite kompetentnej minimalizovať nebezpečenstvo chaosu z úst arcibiskupa pražského, ktorého samého by k tomu mohol kvalifikovať nie len oficiálny úrad, ale aj nesporné minulé zásluhy, vyznieva zvlášť groteskne. Je však pochopiteľné, že s pohľadom zameraným do minulosti sa funkčná vízia a zrozumiteľné slová upevňujúce reálnu nádej dnešných ľudí hľadajú ťažko. Kresťanská národná identita zhmotnená v Palladiu země české, ktorá, minimálne podľa výskytu v texte, leží pánovi kardinálovi na srdci viac ako hľadanie a podpora súčasných autentických foriem života prestúpeného dobrou správou evanjelia, je dnes nenávratne passé. Navyše, upínať sa na české pútne miesta ako na prameň národnej pamäti a obnovy, hoci sa ich rekonštrukcia realizuje z veľkej časti z fondov Európskej únie, o ktorej pán kardinál tvrdí, že znesväcuje zem, je sporné.
Koláž od autorky
Autor: Archiv autora
Možno by stálo za zváženie, či zvolený žáner, tj. pastiersky list, je z pohľadu autora i adresáta tým najefektívnejším nástrojom, ktorý sa v tejto situácií ponúka. Ak by si napr. pán kardinál písal denník, dosiahol by s príhodným sprevádzaním potrebné uvoľnenie bez následnej frustrácie ostatných. Neverejný formát by tiež nevytváral priestor pre verejné reakcie, ktoré v ďalších pozorovateľoch vzbudzujú úzkostnú obavu o jednotu cirkvi a vedú ich k obhajobe jeho dobrých úmyslov. Spoliehať sa na nekritickosť, znášanlivosť, miernosť alebo oslobodzujúci humor čitateľa je totiž, zvlášť v súčasnej dobe, naivné až trúfalé.
Poučenie z Pastierskeho listu do nového roka – nepodceňujme pravidelnú psychohygienu, ani voľbu nástrojov na jej náležitú realizáciu.
Autorka absolvovala obor Katolická teologie na Katolické teologické fakultě UK, v současnosti je zde doktorandkou. Je členkou redakční rady revue Salve.
